Aká je Generácia Z?
Inscenácia „Sused, ktorého nechcem“
6. 11. 2021 sa v Divadle Pavla Orságha Hviezdoslava uskutočníla premiéra autorskej inscenácie Generácia Z: Sused, ktorého nechcem. Svojim spracovaním pozýva do divadla práve mladých divákov keďže hra je veľmi otvorenou spoveďou mladých hercov zo štátneho Konzervatórium Bratislava. Inscenácia hovorí o hľadaní vlastnej identity a s tým spojených otázok ohľadom inakosti, netolerancie ale aj nenávisti, ktorú mladí vnímajú okolo seba. My v RmS sme pri príprave inscenácie obsahovo pomáhali a herci sa opreli aj o výsledky nášho výskumu Hodnoty mladých. Ak sami hľadáte svoju cestu, prípadne chcete Gen Z viac porozumieť, príďte sa pozrieť. Link: https://dpoh.sk/generacia-z-sused-ktoreho-nechces/
Aká je Generácia Z a koho za susedov nechcú?
V posledných rokoch sa často hovorí, že ľudia nežijú v jednej krajine, ale vo svojich vlastných bublinách, ktoré ich ovplyvňujú viac ako mienkotvorné médiá či predstavitelia štátu. V niektorých prípadoch ide o paralelné svety. Keďže mladí konzumujú informácie a mediálny obsah zásadne inak ako dospelí, je u nich spomínaný efekt „vlastných bublín“ ešte dominantnejší. Na druhej strane však mladí ľudia stále žijú vo svojom fyzickom prostredí, či už na vidieku alebo v meste, ktoré do veľkej miery ovplyvňuje ich každodenný život, možnosti a postoje. A taktiež vyrastajú v kruhu rodiny, kamarátov, učiteľov a iných dôležitých dospelých, ktorí ich videnie sveta formujú a preto ani nemôže byť generácia mladých ako celok úplne iná ako je zvyšok Slovákov a Sloveniek.
Život dnešných Zoomerov výrazne ovplyvnila digitálna revolúcia a tá zmenila nielen to ako mladí ľudia medzi sebou komunikujú, ale aj ako si vyhľadávajú informácie, prípadne ich ukladajú a pracujú s nimi. Preto sa o nich často hovorí, že sa nedokážu od svojho mobilného telefónu odlepiť a informácie skôr googlia, ako by ich mali loviť v pamäti. Svoje pocity zdieľajú skôr cez emotikony alebo v angličtine, ako by ich mali povedať nahlas a rodnou rečou. Tiež pre nich platí, že dokážu robiť dve veci naraz, alebo dokonca že sa nevedia učiť či pracovať bez toho, aby v pozadí nebežal televízor, či nehrala hudba. Logicky to však vedie aj k tomu, že pri mladých ľuďoch pozorujeme nižšiu schopnosť sústrediť sa na jednu vec dlhodobo. Vplyv digitálnych technológii tiež vidno na tom, ako mladí relaxujú či prijímajú informácie. Nemalá časť mladých preberá skôr názor, ktoré médiá či influenceri prezentujú, než by zvažovali fakty, na základe ktorých by si utvorili svoj názor sami.
Do životov mladých dnes do veľkej miery vstúpila aj pandémia COVID-19 a je pre nich o to náročnejšia, lebo ju zažívajú vo veľmi formatívnom období životných štartov v škole alebo zamestnaní. V dôsledku pandémie mladí stratili pravidelné návyky a od ostatných kamarátov a rovesníkov boli nútení držať sa ďalej. Mnohí svojich spolužiakov poriadne nepoznajú, či už preto lebo ich ešte nikdy fyzicky nevideli, alebo preto, že sa mnohí z nich výrazne zmenili. Pre nemalé množstvo mladých je ťažké opätovne nadväzovať kontakty a aj preto sú viacerí mladí nútení riešiť svoje duševné zdravie a pohodu ako tomu bolo predtým.
Keď sa pozrieme na hodnotové nastavenie mladých ľudí, tak drvivá väčšina mladých Slovákov a Sloveniek považuje za najdôležitejšie svoju rodinu, priateľov a voľný čas. Kým dôležitosť rodiny, či priateľov zostáva na rebríčku stabilne vysoko a je podobne vysoká aj pre dospelých, dôležitosť voľného času je špeciálne významná pre mladých ľudí a jej význam od 90-tych rokov neustále narastá. Zároveň úspech nie je pre dnešných mladých až tak dôležitý a jeho význam v čase nerastie. Tieto trendy sa premietajú aj do postojov mladých ku zamestnaniu. Mladí ľudia si veľmi prísne strážia rovnováhu medzi časom stráveným v práci a voľným časom a nemajú problém častejšie meniť zamestnanie, ak sú im ponúknuté vhodnejšie podmienky.
Z výskumu Rady mládeže Slovenska tiež vyplynulo, že pre mladých Slovákov je veľmi dôležitá starostlivosť o blaho rodiny, či kamarátov. Je pre nich dôležité byť spoľahlivým a lojálnym kamarátom. Na druhej strane si mladí Slováci a Slovenky napríklad v porovnaní s Českom významnejšie viac vážia náboženské či kultúrne tradície a zvyky, čo nám pomáha lepšie pochopiť, prečo sa veľká časť mladých stráni inakosti či rôznorodosti, a to v súvislosti s farbou pleti, náboženstvom, alebo sexuálnou orientáciou a prečo sú síce o niečo nižšie od dospelých, ale v zásade sa tieto čísla za posledné desaťročia neznížili, naopak napríklad v prípade migrantov či prisťahovalcov sa tieto postoje vyostrili. Je to spojené nielen s osobnou obavou kvôli možnému spochybňovaniu či konfrontovaniu vlastného spôsobu života, viery či hodnôt, ale aj s verejnými diskurzom, ktorý je podmienený legislatívou a s tým spojenou komunikáciou v médiách.
Hra „Sused, ktorého nechcem“ je silným zhmotnením vnútorného prežívania mladých ľudí. Herci a herečky, ktorí hru spoluvytvárali patria z hľadiska ich veku do obdobia adolescencie. Na jednej strane je to obdobie, kedy sa mladí pripravujú na svoju profesiu, pri ktorej si zároveň si hľadajú svoju vlastnú životnú cestu. Na strane druhej je adolescencia obdobie vymedzovania vlastného ja, hľadania sa, ktoré je sprevádzané pocitmi stratenosti či prázdnosti, ale je zákonite aj plné vzdoru či búrok a nezriedka je sprevádzané generačnými konfliktami. Je to obdobie, kedy si mladí ľudia vytvárajú vlastný životný priestor, ochutnávajú a nechávajú sa viesť rôznymi kultúrnymi vplyvmi a subkultúrami a preto ich vieme zachytiť aj v troch rôznych štýloch obliekania či hudby počas jedného roka či dokonca mesiaca.
Práve z tohto dôvodu je žiadúce mladých v danom formatívnom období vystavovať pozitívnym vplyvom inakosti, či už je to cez pozitívne vzdelávanie na školách, pobytom v zahraničí, nadväzovanie priateľstiev z rôznorodého prostredia, alebo čítanie pozitívnych príbehov odlišných ľudí, pretože práve tieto faktory významne posilňujú akceptáciu skupín, či menšín. Cieľom tejto snahy by nemalo byť zmeniť vlastnú identitu mladých, ale prehĺbiť pochopenie, že každý z nás si hľadá v tomto svete miesto kam patriť a túži po akceptácii či uznaní bez rozdielu na vek, pohlavie, farbu pleti, sexuálnej orientácie alebo náboženstva. Tento princíp sa snažím vysvetliť na plackách. Na Slovensku máme napr. lokše, v Indii majú naan, v Etiópii placky s názvom injeera. To že na jednej ulici sa budú predávajú tieto rôzne placky neznamená, že lokše vymiznú, alebo pre mňa stratia ten špeciálny význam. Prínos je v tom, že mám pestrejší jedálniček, lebo v pondelok si dám lokše a v stredu naan či injeeru, alebo pre ozvláštnenie a obohatenie nabudúce do lokší pridám napríklad cesnak alebo nejaké bylinky.
Na záver ešte jedna poznámka. Je potrené si uvedomiť, že mladí nie sú jedna jednoliata skupina. Spoločenské a historické súvislosti na nich dopadajú síce možno podobne, ale každý žije v inom prostredí a prežíva veci inak. A to veľmi dobre a výstižne ilustruje aj inscenácia „Sused, ktorého nechcem“. Príďte sa pozrieť.
