Etické otázky a tolerancia
A ako sa pretavujú hodnoty do postojov a správania? Pekne to vidno práve na predsudkoch k rôznym skupinám ľudí, či postojoch v oblasti morálne sporného správania, ktoré často delí našu spoločnosť. Aj na toto sme sa pozerali v našom výskume hodnôt.
Vo všeobecnosti sa nedá povedať, že Česi alebo Slováci sú viac tolerantní. Každá z krajín má tú svoju skupinu, ktorá im viac prekáža a predsudky voči rôznym skupinám obyvateľstva sú generačnou výzvou rovnako v Českej aj Slovenskej republike. Mladí ľudia v Česku sú celkovo benevolentnejší k sexuálnym menšinám a tým logicky viac aj podporujú registrované partnerstvá pre takéto páry. Homosexuálov za susedov by nechcelo 30 % mladých ľudí zo Slovenska a len 11 % z Česka. U transsexuálov je rozdiel podobne veľký (SR 30 % vs. ČR 16 %). Popri tom, až 77 % mladých Čechov podporuje registrované partnerstvá, na Slovensku je to 47 %. Najväčšie rozdiely vychádzajú v postojoch k otázke, či má byť manželstvo zväzok medzi mužom a ženou. Presvedčení sú o tom štyria z piatich mladých Slovákov a Sloveniek. V Česku je to o tretinu menej, kde si to myslí menej ako polovica opýtaných (47 %). Na týchto postojoch pekne vidíme nielen vplyv hodnôt, kultúry a noriem, a to fakt, že Slováci tradičnejší ako Česi, ale aj legislatívy či verejného diskurzu, ktoré danú otázku rámcujú.
Hoci v postojoch k sexuálnym menšinám sú mladí v Česku benevolentnejší, voči niektorým skupinám majú väčšie predsudky ako mladí na Slovensku. Rómovia ako potenciálni susedia prekážajú viac ako polovici mladých v oboch krajinách (ČR 59 %, SR 55 %). Mládež na Slovensku má menej predsudkov voči moslimom, za susedov by ich nechcelo 52 % mladých v Česku a 42 % na Slovensku. Rovnako desaťpercentný rozdiel je u migrantov, prisťahovalcov a cudzích robotníkov (ČR 49 %, SR 39 %).
U mladých Čechov aj Slovákov sú voči sexuálnym menšinám ženy výrazne tolerantnejšie. Problém s homosexuálnymi susedmi by malo len 19 % mladých Sloveniek (29 % mužov) a len 5 % mladých Češiek (18 % mužov). Odborníci ale aj mladí, ktorých sme pri interpretácii týchto výsledkov oslovili, sa zhodujú, že daný rozdiel pramení z postoja mladých mužov k rodovej rovnosti. Muži vychádzajú celkovo viac patriarchálni ako ženy, častejšie sa stavajú kladne k výrokom, že muž má mať v rodine hlavné slovo alebo že muži sú lepší politickí lídri. Výsledky ukazujú, že vlastná manželská skúsenosť tieto postoje neovplyvňuje. Tento rozdiel v odlišnom vnímaní inakosti v oblasti sexuálnych menšín a jeho prepojenie na rodové stereotypy by si však vyžadovalo väčšiu pozornosť, ako sme si ju mohli v rámci tohoto výskumu dovoliť.
Náš výskum však poukazuje na to, že spoznávanie cudzích kultúr napríklad cez pobyt v zahraničí, či znalosť cudzieho jazyka otvára ľuďom oči a zvyšuje ich akceptáciu cudzích ľudí z iných etník, sexuálnych menšín a náboženstiev. Zároveň treba podotknúť, že na Slovensku si ľudia, ktorí sa hlásia k nejakému náboženstvu, častejšie myslia, že manželstvo by malo byť len zväzkom medzi mužom a ženou (85 %), ale zároveň mnohí podporujú partnerské zväzky (51 %). Je to dokonca viac ako medzi ateistami a ľuďmi bez náboženského vyznania. Takže nepodporujú manželstvo pre všetkých, ale nie sú proti občianskym partnerstvám.
Zaujímavým zistením bolo aj, že skoro polovica mladých Slovákov podporuje registrované partnerstvá, ale vplyv náboženstva nie je priamočiary. Veriaci vo väčšej miere síce podporujú výrok, že manželstvá sú pre muža a ženu, ale zároveň až polovica veriacich zároveň podporuje aj registrované partnerstvá.
Etické dilemy
Najkritickejší sú mladí ľudia v oboch krajinách voči genetickému vylepšeniu plodu dieťaťa s najnižšou podporou takéhoto zákroku (SR 24 %, ČR 28 %). Naopak, rozvody (SR 66 %, ČR 72 %) a umelé oplodnenie (SR 67 %, ČR 77 %) sú vnímané mládežou prevažne pozitívne. Rozdiely badať v názore na umelé prerušenie tehotenstva. Vo vlastnom prípade ho vníma pozitívne až 38 % opýtaných v Česku a 28 % na Slovensku (celkovo potraty schvaľuje v SR 51 % a v ČR 61 %).
Pre mladých Slovákov a Slovenky sú dôležité tradície a dodržiavanie spoločenských očakávaní, či už je to v postojoch k umelému oplodneniu, umelému prerušeniu tehotenstva alebo rozvodom. Aj pri týchto otázkach boli vo väčšine prípadov otvorenejšie ženy, aj keď pri umelom prerušení tehotenstva významný rozdiel na Slovensku nebol. V kontexte dnešných diskusií a legislatívnych návrhov v parlamente na Slovensku je zaujímavé aj zistenie, že umelé prerušenie tehotenstva odsudzuje pre seba aj ostatných len tretina mladých na Slovensku. Polovica mladých Slovákov a Sloveniek umelé prerušenie tehotenstva akceptuje.
